Hneď začiatkom školského roka, v jeden obyčajný školský deň, nám pani učiteľka slovenčiny navrhla, že ako deviataci by sme mohli uskutočniť exkurziu do skanzenu slovenskej dediny v Martine a súčasne, nakoľko sme oslávili 70 rokov od vypuknutia SNP, aj Múzeum SNP v Banskej Bystrici. Celá trieda hneď zbystrila pozornosť, pretože v deviatom ročníku nebude veľa príležitostí na výlety a exkurzie. Naším eminentným záujmom bude totiž príprava na „nebezpečné“ Testovanie a prijímacie skúšky na stredné školy. Takže pokiaľ toho učenia ešte nie je toľko, je nutné čas využiť. Celá trieda, okrem pár jedincov, sme samozrejme súhlasili. Po urputnom vybavovaní (zladiť autobus, dátum a čas i vstup) prišiel deň D.

25.septembra ráno sme všetci pred telocvičňou školy nedočkavo čakali na autobus, pani učiteľky a pána učiteľa, aby sme mohli započať našu cestu za poznaním. Po spočítaní a poslednom ( už neviem koľkom) poučení, ako sa správať na výletoch atď. sme sa mohli vydať na našu 350 kilometrovú púť.

V autobuse bolo výborne ako vždy, samý vtip a smiech. Do toho všetkého aj neskutočne čarovná príroda, ktorou sme prechádzali. Obdivovali sme kopce, kotliny i zver, ktorá nám sem-tam krížila cestu. Až teraz sme si s kamarátmi uvedomili, aké krásne je naše Slovensko! Asi v polovici cesty, po viacerých zákrutách cez horský priechod, počujeme: „Pani učiteľka!!!“ Na učiteľkinej tvári sme videli: „No zbohom, už len toto nám chýbalo!“ Takže asi sa niekomu dalo zvracať. No napokon sa všetko vyriešilo a my sme pokračovali v ceste do Martina.

Po príchode do Martina sme zabočili pomedzi činžiaky a už nám bolo vidieť na tvárach zdesenie, či je toto ten sľubovaný skanzen. Keď sme však pristáli pomedzi lesy, pani učiteľka povedala: „Vystupovať, asi 15 minút sa prejdeme cez tamten lesík a prídeme do čarovnej starodávnej slovenskej dediny.“ Ten nápad sa síce mnohým nepozdával (ísť toľko pešo), no ako sme vstúpili do lesíka, ovanula nás úžasná vôňa dreva, ihličia i hríbov a bolo po „vyfrflávaní“.

Keď sme dorazili k bráne, čakala nás už pani sprievodkyňa, ktorá síce zo začiatku nebola veľmi príjemná (asi mala toho už dosť), no neskôr sa aj usmievala. A tak sa začal náš poznávací výlet . Videli sme mnoho zaujímavých domov. Prechádzali sme tromi oblasťami, Oravou, Liptovom i Kysucami. Väčšina domčekov boli z dreva. Mali neskutočne malé okničká a nízke dvere, asi v nich bývali trpaslíci, no pani sprievodkyňa nám vysvetlila, že to bolo kvôli tomu, aby neunikalo teplo von. Zaujímavo a skromne žili tí naši predkovia, no vedeli všetko využiť. Boli sme aj v škole z 19. storočia, ktorá mala 1 triedu s lavicami, jeden kabinet a maličkú chodbičku. Deti sa v nej vraj učili aj doobeda, aj poobede, na striedačku, a v zime sa učilo viac ako v lete, resp. na jar, pretože vtedy nebol čas na školu, muselo sa doma pomáhať na poli. Navštívili sme aj zaujímavý drevený kostolík, ktorý bol postavený bez jediného klinca a v ktorom sa vraj dodnes konajú bohoslužby. Pred koncom našej prehliadky sme prišli do domu, kde sa nakrúcala populárna slovenská rozprávka Perinbaba. No v dedine sa natáčalo a natáča dodnes. Je obľúbenou destináciou našich filmárov. Napríklad tu vznikli také filmy ako Zuzanka Hraškovie, Škriatok či Spievankovo. Na konci prehliadky sme navštívili dom so spomienkovými predmetmi. Niektorí sme si tu zakúpili pár drobností na pamiatku. Po príchode do autobusu sme boli riadne unavení i hladní, a tak nám vôbec neprekážalo, že sa znovu vezieme ďalších asi 100 km do Banskej Bystrice.

Dobrá nálada v autobuse však pokračovala a ani sme sa nenazdali, boli sme v Banskej Bystrici. Pán šofér nás vysadil na veľkom parkovisku pod „naším“ múzeom. Najskôr sme však zakotvili pred múzeom, kde sú vystavené tanky, obrnené vozidlá i lietadlo z druhej svetovej vojny. Bolo to úžasné, no zároveň nezvyčajné dotýkať sa toho všetkého a predstavovať si pri tom, koľko utrpenia priniesli tieto stroje ľuďom, koľko „vďaka“ nim ľudstva zahynulo!

Nakoniec sme sa premiestnili do Múzea SNP, kde vo vstupnej hale (vonku) horí tzv. večný plameň ako pamiatka padlým v SNP. Vo vnútri nám sprievodca pustil okrem iného aj 2 krátke autentické filmy z obdobia pred a po 2. svetovej vojne. V múzeu sme mohli vidieť množstvo zbraní, uniforiem i rôznych predmetov z druhej svetovej vojny a dozvedieť sa o politickej histórii tohto obdobia. Najzaujímavejšie exponáty boli uniformy vojenských ruských i nemeckých dôstojníkov napr. maršala Malinovského, no i samotného Adolfa Hitlera, ktoré boli len na určitý čas dovezené ku nám priamo z Ruska. Po tom všetkom, čo sme videli a počuli si vážime odvahu i statočnosť vojakov i partizánov, lebo položili svoje životy pre náš národ, pre to, aby sme teraz mohli žiť slobodne , šťastne a bez strachu! Česť ich pamiatke!

Na úplný záver našej exkurzie sme boli síce poriadne unavení, no ešte sme presvedčili pani učiteľky, aby sme sa mohli ísť pozrieť aj do súčasnej Banskej Bystrice a občerstviť sa, prípadne si niečo kúpiť na pamiatku. Navštívil sme teda obchodný dom Európa a po ňom sme spokojní, plní zážitkov, no zároveň smutní, že to všetko končí, nasadli do autobusu a vyrazili domov.

Myslíme si, že takéto zážitky neprichádzajú každý deň a takéto spomienky v nás zotrvajú do konca nášho života. Ďakujeme všetkým učiteľom, ktorí nám to pomohli zažiť!

Henrik Ján Košút, Oliver Novotný, Nico Kokles IX.A