Geografia trochu inak...
Geografia je predmet, ktorý mnohým žiakom pripomína hlavne cestovanie, spoznávanie zaujímavých miest. Keď už to nejde priamo, tak aspoň „prstom na mape“. Priblížiť zaujímavosti dvoch exotických krajín bolo hlavným cieľom prednášok, ktoré sme na našej škole uskutočnili ku koncu školského roka, ako malé spestrenie pre žiakov. Išlo o naozaj zaujímavé krajiny a to Mexiko a Japonsko.
O Mexiku nám do školy prišla porozprávať pani Ing. Eva Lukáčová - Belmenen, ktorá pochádza z Topoľčianok, ale v Mexiku prežila 11 rokov. Tu pracovala a aj sa vydala za Mexičana. Po rokoch strávených v Mexiku sa presťahovali na Slovensko. Na otázku našej žiačky, prečo sa presťahovali, Evka odpovedala, že kvôli pokojnejšiemu životu. Dodala ale, že každá krajina, teda aj Mexiko, je svojím spôsobom očarujúca a má čo do seba. A že Eva Mexiko miluje, nám dokázala svojím úžasným výkladom spojeným s prezentáciou mexických kultúr. Keďže sa u nich doma miešajú dve kultúry, nechýbajú samozrejme mexické predmety, z ktorých nám zopár Evka priniesla ukázať. Žiaci si taktiež prelistovali v knižkách o Mexiku a popri listovaní sa pýtali rôzne otázky, na ktoré im Evka rada odpovedala. Myslím, že Mexiko žiaci uvideli v novom svetle, a že ich táto, pre nás exotická krajina, naozaj zaujala.
Japonsko sa nazýva aj krajina vychádzajúceho slnka a žiaci sa o ňom učia v 7. ročníku. Aby som im priblížila túto krajinu trochu bližšie, pripravila som pre žiakov prezentáciu, z ktorej sa dozvedeli základné informácie o krajine, prírodné pomery, históriu, prehľad hospodárstva a pod. Tieto informácie sú dôležité, ale najviac žiakov samozrejme zaujímali rôzne zaujímavosti zo života japoncov. Dozvedeli sa, čo je sakura, saké, hikari, kimono...,že japonci sú vynikajúci v ľukostreľbe, že farbou smútku je biela, že majú znakové písmo, a že roboty vyrábajú už aj na prípravu raňajok. Najväčšiu pozornosť pútali ale suveníry priamo z Japonska, ktoré som priniesla žiakom zo súkromnej zbierky. Žiakov zaujímalo, ako sa ocitli u nás doma a tak som im porozprávala, ako si moja mama dopisovala prostredníctvom slovenského misionára pána Figuru s japonskou učiteľkou Sakyo Sayto. Žiaci skúmavo prezerali listy, ktoré boli písané znakovým japonským písmom a tiež fotky z japonskej školy so žiakmi v rovnošatách.
Vyučovacie hodiny, na ktorých sme sa snažili našim žiakom ukázať kultúru a život v ďalekých krajinách, sa žiakom veľmi páčili. Dúfam, že aj v budúcnosti ich zaujmeme niečím podobným.
Chcem sa tiež poďakovať pani Eve Lukáčovej Belmenen za je ochotu porozprávať nám o jej druhom domove o Mexiku.
PaedDr. Hana Verešpejová