Plán práce koordinátora pre rozvoj čitateľskej gramotnosti
Základná škola Robotnícka 25, Zlaté Moravce
Plán práce koordinátora pre rozvoj čitateľskej gramotnostiRiaditeľka školy: Koordinátor čitateľskej gramotnosti:
Mgr. Mária Herdová Mgr. Ľubica HrinkováCHARAKTERISTIKA ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTI
Problematika zvyšovania úrovne čitateľskej gramotnosti žiakov slovenských základných a stredných škôl sa v ostatných rokoch dostala do centra pozornosti mnohých odborníkov zaoberajúcich sa výskumom stavu slovenského školstva a perspektív jeho skvalitnenia. Hlavným impulzom na rozsiahle bádateľské aktivity sa stali predovšetkým medzinárodné štúdie PIRLS (Progress in International Reading Literacy Study) a PISA (Programme for International Student Assement).1 V štúdii PIRLS je čitateľská gramotnosť definovaná ako „schopnosť porozumieť
a používať také písomné jazykové formy, ktoré vyžaduje spoločnosť alebo ktoré majú hodnotu pre jednotlivca. Mladí čitatelia môžu konštruovať význam z rozmanitých textov. Čítajú za účelom vzdelávania sa, účasti v komunitách čitateľov v škole a každodennom živote a pre potešenie“ (Obrancová a kol., 2004). Štúdia monitoruještyri procesy porozumenia:
1. vyhľadávanie určitých informácií – čitateľ lokalizuje tú informáciu alebo myšlienku v texte, ktorá je dôležitá na porozumenie významu textu; informácia je v texte explicitne (priamo) uvedená;
2. vyvodzovanie záverov – čitateľ vyvodzuje informácie a myšlienky alebo súvislosti medzi nimi, ktoré napriek tomu, že nie sú explicitne formulované, z textu priamo vyplývajú.
3. interpretovanie a integrovanie myšlienok a informácií – čitateľ konštruuje význam nad rámec textu, pri interpretácii nachádza medzi myšlienkami textu súvislosti, pričom využíva svoje predchádzajúce poznatky, vedomosti a skúsenosti; pri interpretácii dochádza okrem integrácie myšlienok a informácií z textu navzájom aj k integrácii a syntéze predchádzajúcich poznatkov a vedomostí čitateľa.
4. hodnotenie obsahu, jazyka a textových prvkov – čitateľ kriticky hodnotí prečítaný text – jeho obsah a formu, čo zahŕňa aj reflektovanie štruktúry textu, jazykových prostriedkov, literárnych útvarov vrátane autorovho osobného pohľadu a štýlu; čitateľ pritom využíva svoje vedomosti o svete, znalosti jazyka a jazykových konvencií, opiera sa o svoje predošlé skúsenosti s čítaním textov. Obsah textu môže byť hodnotený z hľadiska jeho celkovej hodnoty, hodnovernosti, alebo jeho významu pre čitateľa. Pri hodnotení textu môže čitateľ vychádzať zo svojho chápania sveta a predošlých čitateľských skúsenostíČitateľská gramotnosť je univerzálna technika, ktorá robí žiaka schopným nielen prečítať slová, vety a celé texty, ale aj pochopiť prečítané a ďalej s obsahom a získanými informáciami pracovať. Pri takomto chápaní problematiky čitateľskej gramotnosti nie je až tak veľmi dôležitá ani rýchlosť, ani plynulosť čítania, ale podstatné je porozumenie textu a používanie informácií z neho.
Súčasťou čitateľskej gramotnosti je rozvoj komunikatívnych kompetencií žiaka, jeho
čitateľské schopnosti a zručnosti, čitateľské návyky, záujmy, postoje, motivácia k čítaniu a získané vedomosti. Tieto aspekty je potrebné premietnuť nielen do osvojovania si poznatkov o jazyku (jazyková kompetencia), ale i o ich vhodnom použití v rôznych komunikačných situáciách (komunikačná kompetencia).
CIELE GRAMOTNOSTI ČITATEĽSKEJ
Cieľom je rozvoj čitateľských a komunikačných schopností, ktoré presahujú aspekt
technického zvládnutia čítaného textu a smerujú k prijatiu jeho obsahu. Viesť žiakov ku konštruovanej a aktívnej účasti v procese učenia sa. Na jednotlivých vyučovacích predmetoch využívať inovačné metódy a formy práce, porovnávať informácie z rôznych zdrojov, využívať multimediálne programy, zaraďovať prácu s internetom s prepojením na bežný život, pracovať s nesúvislými textami akými sú mapy, grafy, tabuľky a vyvodzovať vzťahy medzi informáciami. Čitateľskú gramotnosť ako kompetenciu k celoživotnému učeniu rozvíjať na princípe medzipredmetových vzťahov. Žiak si uvedomuje potrebu svojho autonómneho učenia sa ako prostriedku sebarealizácie a osobnostného rozvoja, dokáže reflektovať proces vlastného učenia sa a myslenia pri získavaní a spracovávaní nových poznatkov a informácií a uplatňuje rôzne stratégie učenia sa, dokáže kriticky zhodnotiť informácie a ich zdroj, tvorivo ich spracovať a prakticky využívať, kriticky hodnotí svoj pokrok, prijíma spätnú väzbu a uvedomuje si svoje ďalšie rozvojové možnosti Komunikačnú spôsobilosť a čitateľskú gramotnosť žiakov je potrebné rozvíjať vo všetkých všeobecno-vzdelávacích predmetoch. V pláne koordinátora čitateľskej gramotnosti (viď nižšiea v pláne práce školskej knižnice sú zahrnuté plánované aktivity na rozvíjanie čitateľskej gramotnosti. Opatrenia na zlepšenie čítania s porozumením a čítania vôbec majú vo svojich plánoch zapracované aj predmetové komisie. Vzhľadom na nižší počet žiakov v triedach sa využívajú diferencované úlohy a činnosti, žiaci sú vedení k čítaniu s porozumením, chápaniu a vysvetľovaniu obsahu zameraného na rozvíjanie komunikačných zručností žiakov. Do vyučovacieho procesu sa častejšie zaraďujú prácu vo dvojiciach, v skupinách a využíva sa diferenciácia úloh pre žiakov podľa ich schopností. Gramotnosť je jedným z najväčších úspechov akejkoľvek spoločnosti, je známkou civilizácie. Našim cieľom je vrátiť žiakov späť ku knihe, naučiť ich čítaniu s porozumením a aby žiak:
· dokonale používal materinský jazyk a cudzí jazyk,
· vyjadroval svoj názor vhodným spôsobom a aby si ho vedel obhájiť,· bol schopný vyjadriť svoje myšlienky a pocity,
· názory vyjadroval adekvátne ,
· vhodne sa vyjadroval ku kritike a prijímal kritiku druhých,
· počúval a rešpektoval názory druhých,
· komunikoval v jednom cudzom jazyku a osvojil si základy druhého cudzieho jazyka,
· vedel vyhľadávať a využívať pri učení rôzne zdroje informácií, osvojil si metódy štúdia a práce s informáciami.
TYPY TEXTOV
Na základe funkcie rozlišujeme dva typy textov, a to texty vecného charakteru a
umeleckého charakteru. K vecným textom patria všetky texty, ktoré nie sú beletriou. To znamená, že sem môžeme zaradiť náučné texty, a to konkrétne texty učebnicové, encyklopedické, biografické, texty informačného charakteru – rôzne správy, inzeráty, rozhovory a podobne, ale i texty súkromného charakteru – napríklad listy a rôzne iné. Na druhej strane umelecké (beletristické) texty predstavujú všetky typy literárnych druhov a žánrov, s ktorými sa bežne stretávajú žiaci na hodinách literatúry. Môžeme sem zaradiť lyrické texty, napríklad básne či piesne, epické texty, akými sú bájky, balady, rôzne úryvky z poviedok, detektívok, románov a podobne, ale i texty dramatické, teda ukážky z rôznych divadelných hier, scenárov k filmom alebo
muzikálom a podobne. Je už na prvý pohľad jasné, že literárne texty umeleckej funkcie sú náročnejšie na porozumenie, keďže obsahujú také jazykové prvky, ktoré sú vyjadrené nielen priamo, ale i implicitne. Na druhej strane aj vďaka tomu poskytujú široký priestor na vytváranie úloh na rozvoj čitateľskej gramotnosti. AKTIVITY NA ROZVOJ ČITATEĽSKEJ GRAMOTNOSTINa dosiahnutie lepších výsledkov žiakov v oblasti čitateľskej gramotnosti sa uskutočňujú nasledovné aktivity:
- zlepšovanie kvality jazykového vyučovania, výstupných vedomostí a komunikačných schopností žiakov v cudzom jazyku
- používanie pracovných zošitov, učebníc a kníh zameraných na rozvoj čitateľskej gramotnosti
- využívanie školskej a mestskej knižnice ako centra rozvoja čitateľských zručností
- využívanie hodín čítania a literatúry na rozvoj čitateľskej gramotnosti
Plán aktivít na rozvoj čitateľskej gramotnosti
Čo nám prezrádzajú knihy – rozvoj čitateľskej gramotnosti v ŠKD prostredníctvom pravidelných popoludňajších čitateľských aktivít
Termín: priebežne Zodpovední: vychovávateľky ŠKD
Záložka spája školy – tvorba záložiek do kníh pre mladších žiakov
Termín: október Zodpovední: vyučujúci 1. stupňa, VYV
Čitateľské dielne o knihách – predstavenie kníh, ktoré žiaci prečítali
Termín: priebežne Zodpovední: triedni učitelia
Školské kolo recitačnej súťaže Šaliansky Maťko – prednes povesti
Termín: december/január Zodpovední: vyučujúci 1.stupňa, SLJ
Vianočná akadémia – prednes básní, piesní kolied a dramatizácia pre rodičov a žiakov školy
Termín: december Zodpovední: triedni učitelia
Hodina hlasného čítania – hodiny zamerané na hlasné čítanie v škole a doma
Termín: priebežne Zodpovední: vyučujúci 1. stupňa a SJL
Valentínska pošta – odovzdávanie odkazov plných lásky, pochvaly, poďakovani
Termín: február Zodpovední: triedni učitelia
Marec mesiac knihy – čítanie s porozumením, výstava kníh v školskej knižnici, v triede
Termín: marec Zodpovední: triedni učitelia
Školské kolo recitačnej súťaže Hviezdoslavov Kubín – recitačná súťaž v umeleckom prednese poézie a prózy
Termín: apríl Zodpovední: učiteľky 1. stupňa, SJL
Vlastná tvorba ku Dňu matiek – tvorba vlastného príbehu, básne
Termín: máj Zodpovední: učiteľky 1. stupňa, SJL, vychovávateľky
Slovenské rozprávky – spoznávame slovenské ľudové rozprávky
Termín: máj Zodpovední: učiteľky 1. stupňa, SJL, vychovávateľky
Predstavím Vám knihu – mimočítankové čítanie kníh v triedach
Termín: priebežne Zodpovední: učiteľky 1. stupňa, SLJ, vychovávateľky
Tvoríme maľované čítanie podľa prečítaného textu – tvorenie vlastných príbehov
Termín: priebežne Zodpovední: učiteľky 1. stupňa, SJL, vychovávateľky
Prečítaj si knihu – žiacke recenzie o prečítaných knihách
Termín: jún Zodpovední: učiteľky 1. stupňa, SLJ, vychovávateľky
Hádaš, hádam, hádame ( čarujeme so slovami) – tvoríme literárne hádanky, slovné hry, krížovky, osemsmerovky.
Termín: priebežne Zodpovední : učiteľky 1. stupňa, SJL
Individuálne štúdium učiteľov v oblasti čitateľskej gramotnosti – samoštúdium a odovzdávanie vlastných skúsenosti získaných vo výchovno-vzdelávacom procese
Termín: priebežne Zodpovední: učitelia ZŠ
Rozvíjanie gramotnosti v rámci medzipredmetových vzťahov – rozvíjať komunikačné kompetencie v rámci medzipredmetových vzťahov
Termín: priebežne Zodpovední: učitelia ZŠ
Týždeň čítania deťom – starší žiaci čítajú z kníh žiakom na 1. stupni
Termín: máj, jún Zodpovední: učitelia SJL
Plán čitateľskej gramotnosti sa priebehu školského roka môže doplňovať a rozširovať podľa aktuálnych ponúk jednotlivých organizácií.