• Prevencia šikany a drogovej závislosti

        • Základná škola, Robotnícka 25, Zlaté Moravce

           

          Prevencia šikany a drogovej závislosti

           

           

          Koordinátor: Mgr. Gutmanová Katarína

          ___________________________________________________________________________ Obsah:

          Úvod

          1 Šikanovanie

          2 Opatrenia

          2.1 Opatrenia pre obeť

          2.2 Opatrenia pre agresora

          2.3 Opatrenia pre triedu

          2.4 Opatrenia pre školu

          2.5 Opatrenia pre rodičov

          3 Protidrogová prevencia

          4 Všeobecné úlohy koordinátora prevencie

          4.1 Plán práce koordinátora prevencie drogových a iných sociálno-patologických javov (mesačné úlohy)

           

           

          Úvod

          Program prevencie šikanovania na škole je vypracovaný v súlade so Smernicou č.36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach.

           

          S prevenciou sa stretávame v mnohých oblastiach života. Jednou z nich je aj prevencia sociálno-patologických javov. Negatívne javy v spoločnosti predstavujú globálny problém. Prevencia je jedna z ciest, ako ich minimalizovať. Medzi sociálno-patologické javy okrem užívania alkoholu, drog, prostitúcie, gamblerstva, nelátkových závislostí patrí aj šikanovanie, záškoláctvo a kriminalita detí a mladistvých. Postavenie detí a mládeže v súčasnej spoločnosti sa vyznačuje zvýšenými nárokmi na osobnosť viac ako v minulosti. Je to dané predovšetkým spôsobom súčasného života, ktorý je orientovaný viac na konzum, znižovaním významu hodnôt spoločnosti nad potrebami jednotlivca, degradovaní morálky a morálnych zásad, ako aj spoločensky chránených záujmov. Výrazný vplyv na súčasnú mladú generáciu majú nepochybne aj moderné technológie, ktoré im umožňujú bezhranične a bez kontroly prijímať značné množstvo informácií aj s negatívnym obsahom. Činnosť koordinátora protidrogovej výchovy a iných sociálno-patologických javov je potrebné považovať za integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu v škole. Plán práce vychádza z hlavných úloh školy a z úloh Národného programu boja proti drogám. Pri jeho plnení chceme úzko spolupracovať s CPPPaP v Zlatých Moravciach, s pracovníkmi sociálneho odboru MÚ v Zlatých Moravciach, s inštitúciami ako je Polícia SR, prokuratúra a diagnostické centrá. V úzkej spolupráci s rodinou budeme poskytovať špecifickú sociálnu, psychologickú starostlivosť deťom ohrozených sociálno-patologickými javmi. Najdôležitejšou úlohou v rámci protidrogovej prevencie a šikanovania na školách je zamerať sa na žiakov z málo podnetného prostredia a robiť aktivity zamerané na zmysluplné využívanie voľného času. Súčasťou plánu činnosti koordinátora protidrogovej výchovy a iných sociálno-patologických javov je aj prevencia a riešenie šikanovania na škole a boj proti obchodovaniu s ľuďmi.

           

          1 Šikanovanie

          1.1 Charakteristika šikanovania

          Šikanovanie je akékoľvek správanie žiaka alebo žiakov, ktorých zámerom je ublíženie inému žiakovi alebo žiakom, ich ohrozovanie alebo zastrašovanie. Ide o cielené a opakované použitie násilia voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa nevedia alebo nemôžu brániť. Šikanovanie môže zanechať následky na psychickom a fyzickom zdraví.

          Priame znaky šikanovania:

          • posmech a ponižovanie- nadávky, hanlivé prezývky, hrubé žarty,
          • kritika dieťaťa, o povýšenecké príkazy, ktoré dieťa dostáva od iných detí,
          • naháňanie, postrkovanie, kopance, o bitky, v ktorých je jeden z účastníkov viditeľne slabší.

          Nepriame znaky šikanovania:

          • dieťa má odreniny, modriny, škrabance, rezné rany,
          • je osamotené, o pôsobí smutne až depresívne,
          • je neisté až vystrašené, nesústredené,
          • má poškodené, znečistené, rozhádzané veci,
          • zhorší sa jeho prospech, niekedy náhle.

           

          Stupne šikanovania:

          1. stupeň: šikanovanie sa začína „nevinným“ odstavovaním obete z nejakej činnosti, ktoré sa prejavuje prevažne psychickými formami násilia – ignorovaním, prehliadaním obete, vylúčením zo skupiny, neustálymi miernymi nadávkami, posmievaním, ohováraním a intrigovaním, braním desiaty alebo iných vecí.

          2. stupeň: postupne sa začína objavovať a stupňovať fyzická agresia – občasné alebo opakované strkanie, potkýnanie, naťahovanie oblečenia, ťahanie za vlasy, podtrhávanie stoličky, odstrkovanie, bitky, facky vyhliadnutej obete.

          3. stupeň: v triede sa vytvorí jadro – k hlavnému agresorovi sa pridávajú ďalší, utvorí sa skupinka dvoch alebo troch šikanujúcich, ktorí už postupujú systematicky a cieľavedome- s cieľom upevňovať svoju moc a vplyv nielen na vybranú obeť, ale aj na ostatných spolužiakov.

          4. stupeň: k agresívnej skupinke sa pridávajú ďalší a zvyšok triedy začína obeť z rôznych dôvodov ignorovať a úplne vylučovať zo svojej spoločnosti, dokonca sa aj zúčastňovať na šikanovaní. Šikanovanie sa v „nakazenej“ triede v podstate akceptuje ako normálne správanie (nepísaný zákon ), začína sa šíriť po celej škole a nadobúdať každodenný charakter.

          5. stupeň: všetci rešpektujú normy „šikanovania“, agresori strácajú posledné zvyšky zábran, šikanovanie u nich môže nadobudnúť charakter závislosti a v škole „malej epidémie“, ktorej riešenie si vyžaduje veľa energie, pomoc odborníkov a navyše negatívne ovplyvní aj povesť školy

           

          Kyberšikana - cyberbullying

          Moderný spôsob psychického násilia. Je to zámerné násilné správanie prostredníctvom moderných komunikačných prostriedkov internetu a mobilu. Jeden alebo viac žiakov úmyselne väčšinou opakovane psychicky týra a zraňuje iného žiaka a používa k tomu informačnú a komunikačnú technológiu.

          Z hľadiska priestupkového zákona môže šikanovanie napĺňať skutkovú podstatu priestupkov (proti občianskemu spolunažívaniu, proti majetku).

          Z hľadiska trestného zákona môže šikanovanie naplniť skutkovú podstatu trestného činu (prečin alebo zločin – ohováranie, nebezpečné vyhrážanie, ublíženie na zdraví, obmedzovanie osobnej slobody, nátlak, vydieranie, lúpež, krádež, poškodzovanie cudzej veci, neoprávnené užívanie cudzej veci). Páchateľom trestného činu je ten, kto trestný čin spáchal sám. Za spolupáchateľstvo trestného činu sa považuje, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb. Trestne zodpovedný je ten, kto v čase spáchania činu dovŕšil 14. rok veku. Pedagogický zamestnanec, ktorému bude známy prípad šikanovania a neprijme v tomto smere žiadne opatrenie, vystavuje sa riziku trestného postihu. Svojím konaním môže naplniť i skutkovú podstatu trestného činu – neprekazenia, neoznámenia trestného činu alebo ublíženia na zdraví a to tak, že inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší oznamovaciu povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, či funkcie.

           

          Ak sa škole podarilo doviesť prešetrenie podozrenia na šikanovanie do konca a „prešetrovací“ tím zistil, že sa skutočne jedná o šikanu, tak nám Smernica č.36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach ponúka niekoľko opatrení. Niektoré sú smerované k obeti a niektoré k agresorovi. Takže, ak tím zamestnancov, ktorí zostavil riaditeľ alebo ním poverená osoba vyhodnotila, že sa jedná o šikanovanie, je potrebné o tomto zistení informovať aj:

          1. zákonných zástupcov,

          2. osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa,

          3. zariadenie, v ktorom je žiak umiestnený na základe rozhodnutia súdu,

          4. zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v ktorom je žiak umiestnený.

           

          1) Sme škola, kde sa šikanovanie netoleruje v žiadnych podobách.

          2) V rámci účinnej prevencie šikanovania škola:

          a) bude vytvárať priaznivú klímu v škole,

          b) zabezpečí úzku spoluprácu medzi žiakmi, zamestnancami školy a rodičmi, jasne vymedzí možnosť oznamovať aj zárodky šikanovania (pri zachovaní dôvernosti oznámení),

          c) školským poriadkom jasne stanoví pravidlá správania vrátane sankcií za ich porušovanie, bude viesť písomnú dokumentáciu o riešení konkrétnych prípadov šikanovania,

          d) v súlade s pracovným poriadkom zaistí zvýšený dozor pedagogických zamestnancov cez prestávky, pred začiatkom vyučovania, po jeho skončení, v čase záujmovej a mimoškolskej činnosti v priestoroch, kde by mohlo dôjsť k šikanovaniu (toalety, chodby...)

          e) pre pedagogických zamestnancov a rodičov bude organizovať semináre s odborníkmi zaoberajúcimi sa danou problematikou,

          f) zabezpečí vzdelávanie triednych učiteľov, koordinátorov prevencie a výchovných poradcov v oblasti prevencie šikanovania,

          g) pri riešení problémov so šikanovaním bude úzko spolupracovať s odborníkmi príslušného centra výchovnej a psychologickej prevencie,

          h) stanoví oznamovaciu povinnosť pedagogickým aj nepedagogickým zamestnancom okamžite upozorniť na problémy šikanovania vedenie školy, ktoré bude bez meškania problém riešiť a každej obeti poskytne okamžitú pomoc.

           

          Metódy riešenia šikanovania školou

          1) Zaistenie ochrany obetiam.

          2) Rozhovor so žiakmi, ktorí na šikanovanie upozornili, rozhovor s obeťou, s agresormi.

          3) Nájdenie vhodných svedkov (individuálne, prípadne konfrontačné rozhovory so svedkami) NIKDY NEKONFRONTOVAŤ OBETE A AGRESOROV!!! Zabránenie agresorom krivo vypovedať, izolovanie, neumožnenie dohody na spoločnej výpovedi.

          4) Kontaktovanie rodičov alebo zákonných zástupcov žiaka.

          5) Kontaktovanie centra výchovného a psychologického poradenstva alebo diagnostického centra.

          6) Poskytnutie podpory obeti.

          7) Nahlásenie závažnejšieho prípadu šikanovania polícii.

           

          2 Opatrenia

          2.1 Opatrenia pre obeť

          Pre obeť  sú navrhované:

          • odporúčanie vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť
          • zabezpečenie skupinového intervenčného programu v spolupráci s centrom
          • zaistenie bezpečia obete
          • zabezpečenie informovania a poradenstva o šikanovaní pre rodičov (resp.

          zákonných zástupcov, či osoby, ktoré sa osobne starajú o dieťa a aj zariadenie, v ktorom je žiak umiestnený na základe rozhodnutia súdu)

          Práca s obeťou:

          - v škole (školský psychológ, sociálny pedagóg, ktorý má nadobudnuté zručnosti k práci s obeťou)

          - v CPPPaP (psychológ, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg, ktorí majú nadobudnuté zručnosti k práci s obeťou)

          - v zdravotníckom zariadení (klinický psychológ, detský psychiater, psychoterapeut)

          - v mimovládnych organizáciách, ktoré sa špecializujú na prácu s deťmi a obeťami násilia (občianske združenia, neziskové organizácie a podobne)

          - v súkromnom sektore (klinickí psychológovia, psychoterapeuti, liečební pedagógovia v súkromnej praxi)

          Po konzultáciách ohľadom danej Smernice s MŠVVaŠ SR je v tomto bode potrebné myslieť aj na to, že prácu s obeťou má v gescii aj odbor sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately na ÚPSVaR-e.

          V ďalšom bode sa pre obeť odporúča skupinový intervenčný program v spolupráci s CPPPaP. Či sa jedná o intervenčnú prácu s celým kolektívom v škole alebo o zaradenie obete do skupinových / klubových aktivít  v CPPPaP nie je špecifikované. V prípade, že CPPPaP ponúka intervenčné programy v rámci skupinovej práce pre deti s emočnými ťažkosťami a problémami v správaní vo svojom zariadení, obeť môže byť zaradená aj do týchto programov.

          Zaistenie bezpečia obeti, teda by sa malo pokračovať v tom, čo sa naštartovalo už pri riešení podozrenia na šikanovanie. Potrebujeme si overiť to, či sa obeť skutočne cíti v prostredí školy bezpečne. Dôležitosť takéhoto overovania je nutná aj v tých prípadoch, kedy škola dá agresorovi ako opatrenie presun do inej triedy.

          Presun obete do inej triedy/výchovnej skupiny – v prípade, že ide o vyššie štádium šikanovania alebo má obeť vo vedľajšej triede kamarátov, ktorí mu môžu napomáhať zvládať vzniknutú situáciu.

          Skupinový tréning asertivity – okrem individuálnej odbornej starostlivosti, môže obeť absolvovať aj skupinový tréning. Môže prebiehať v CPPPaP.

          2.2 Opatrenia pre agresora

          Verejné ospravedlnenie sa obeti pred celou triedou – toto ospravedlnenie počúvajú aj svedkovia, nielen obeť a žiaci majú dojem, že sa šikanovanie skutočne doriešilo do zdarného konca. Ospravedlnenie niekedy prináša obeti väčšiu satisfakciu ako to, že agresor bude mať na vysvedčení pokarhanie od riaditeľa školy.

          Agresor by mal byť na toto ospravedlnenie pripravený. Triedny učiteľ alebo vedúci „prešetrovacieho“ tímu by mal na triednickej hodine žiakov informovať, k akému výsledku tím došiel, a že agresor má pripravené ospravedlnenie. Nemáme tým na mysli účelové ospravedlnenie, kedy žiak povie len mechanicky „prepáč“, ale skutočné ospravedlnenie od srdca, pri ktorom by mal agresor povedať viac. Takéto verejné ospravedlnenia ostatní žiaci z triedy vnímajú ako skutočné prevzatie zodpovednosti za svoje správanie zo strany agresora a celkovo to vnímajú ako lepší spôsob v porovnaní s potrestaním na vysvedčení.

          Aby sme si boli istí, či sa agresor dokáže ospravedlniť, je potrebné s ním o ubližovaní obeti hovoriť. Niektorí využívajú pred samotným ospravedlnením formu napísania listu obeti, kde je možné vidieť, ako to agresor prežíva a vníma. Ak by agresor v liste častejšie obviňoval druhých za svoje správanie, bolo by zjavné, že nie je pripravený na skutočné ospravedlnenie.

          Ospravedlnenie a zmierenie sa pred celým kolektívom – okrem ospravedlnenia sa za ubližovanie je možné dotiahnuť šikanu aj do zmierenia sa. Malo by prebehnúť so súhlasom obeti. No zároveň je potrebné upozorniť na to, že nie vždy môže byť agresor na takúto nápravu zrelý. Ak si totiž nedokáže pripustiť svoj podiel viny a stále vidí príčinu len v obeti, neprinesie nám žiaduci efekt.

          Náhrada škody za zničené škody – ak pri ubližovaní agresor spôsobil obeti určité škody, mal by ich nahradiť. V prípade, že agresor ešte nie je trestnoprávne zodpovedný, sú rodičia/zákonní zástupcovia spoluzodpovední za škodu. Nemusí ísť vždy len o zaplatenie škody. Pri zničených veciach je možné ich nahradiť novými a niekedy je možné určité pokazené veci aj opraviť (zažili sme napríklad pranie a čistenie vecí). Záleží to aj od toho, čo bolo zničené a ako.

          Pre agresora sú v Smernici nasledovné odporúčania:

          - odporúčanie zákonným zástupcom agresora vyhľadať individuálnu odbornú starostlivosť centra,

          - preloženie agresora do inej triedy alebo do inej výchovnej skupiny, ak je agresor schopný stále ohrozovať svoje okolie,

          - uloženie opatrenia vo výchove podľa § 58 ods. 2 a 3 školského zákona.

           

          Ďalším opatrením je preloženia agresora do inej triedy/výchovnej skupiny. To sa uskutočňuje vtedy, keď je evidentné, že agresor je ešte stále schopný ohrozovať okolie. Na ochranu obete teda urobíme akési technické opatrenie – zabránime stretaniu sa agresora a obete v jednej triede. Hoci agresora presunieme do inej triedy, naďalej sa bude stretávať s obeťou na chodbách, v jedálni a ďalších spoločných priestoroch školy. Na riešenie problému však nestačí uplatniť len toto opatrenie, ale sú potrebné aj ďalšia opatrenia.

          Sú školy, ktoré si toto opatrenie vysvetľujú tak, že presun do inej triedy sa týka odchodu zo školy a návštevy inej triedy. Rodičom takéto opatrenie oznámia s dôrazom, že nebudú agresorovi dávať žiadne iné výchovné opatrenia a dávajú nádej, že v druhej škole sa agresor nemusí správať agresívne. S týmto „opatrením“ sa objavil fenomén agresor-cestovateľ. Z praxe však vieme aj to, že sa využíva nielen preloženie agresora, ale aj presun obete. Rodičia obete často požadujú presun svojich detí do inej triedy v rámci školy. Poniektorí volia presun svojho dieťaťa do inej školy, nakoľko už danej škole nedôverujú. Presun obete do inej triedy sme volili v prípadoch, kedy mala obeť nejakých kamarátov v druhej triede, ktorí jej mohli vytvárať podpornú sieť a vďaka nim zvládať vzniknutú situáciu lepšie. Teda sme zvážili, že v danej situácii je vhodnejšie presunúť obeť ako agresora. Rovnako presun obete do inej triedy bol vhodnejší vo vyšších štádiách šikany, kedy obeti ubližovalo už viac spolužiakov.

          Pri presune agresora treba dať pozor, aby sme sa nedostali do komickej situácie, že agresorovi odporučíme presun do inej triedy a pre obeť skupinový intervenčný program. V takom prípade by agresor bol mimo diania a spokojne by si sedel bez dôsledkov vo vedľajšej triede.

          Okrem už spomenutých odporúčaní môžu byť agresorovi uložené opatrenia vo výchove vyplývajúce zo Školského poriadku našej školy:

          • napomenutie od triedneho učiteľa
          • pokarhanie od triedneho učiteľa
          • napomenutie od riaditeľa školy
          • pokarhanie od riaditeľa školy

          Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, môže riaditeľ školy žiaka okamžite vylúčiť z výchovy a vzdelávania umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. V tomto prípade však riaditeľ školy bezodkladne privolá:

          • zákonného zástupcu
          • zdravotnú pomoc
          • Policajný zbor SR

           

          2.3 Opatrenia pre celú triedu

          Skupinový intervenčný program pre celú triedu – nemalo by ísť len o opatrenie pre obeť, ale pre celú triedu, nakoľko okrem obeti a agresora boli mnohí žiaci z triedy v role svedkov a tým pádom boli tiež účastníkmi šikanovania. Tieto programy realizujú odborní zamestnanci CPPPaP.

          Pravidelné triednické hodiny – v prípade, že sa potvrdí šikanovanie, je potrebné pracovať na podpore pozitívnej klímy triedy. Toto odporúčanie má ešte väčšie opodstatnenie, ak trieda nemá intervenčný program a aj vtedy, keď triedny učiteľ býva so žiakmi málo (napríklad ich učí len jednu-dve hodiny týždenne) a viac sa venuje vzdelávaniu.

          Zároveň je však dôležité, aby triedny učiteľ mal aj skúsenosti s vedením kolektívu, poznal aktivity na stmeľovanie a budoval dôveru medzi žiakmi a ním. V prípade, že triedny učiteľ je začínajúci alebo má obavy, ako pracovať s triedou po potvrdení šikany, môže sa obrátiť aj na školského psychológa (ak ho škola má) alebo odborných zamestnancov CPPPaP.

          2.4 Opatrenia pre školu

          Po zistení šikanovania by sa opatrenia mali dotýkať aj zamestnancov školy.

          Školenia

          Môže ísť o školenia k téme šikanovania (poznanie varovných signálov šikanovania, rozšírenie vedomostí o formách šikanovania a podobne), ale i k téme práca s triednym kolektívom (práca s triedou počas triednickej hodiny, netradičné triednické hodiny, budovanie triedneho kolektívu a podobne).

          Zvýšenie prevencie

          Skúsenosť so šikanovaním môžu školu doviesť k poznaniu, že je potrebné prepracovať viac preventívne stratégie (vytvoriť schránky dôvery, zamerať sa na peer programy, zaradiť ranné komunitné kruhy, zaradiť pravidelné triednické hodiny, posilniť dozor na určitých rizikových  miestach a podobne) a taktiež vytvoriť viac preventívnych aktivít pre žiakov i rodičov.  Pre žiakov sa môžu pripraviť primárne preventívne programy, prípadne vytvoriť kampaň k danej téme napr. Hovorím NIE pre šikanovaNIE, kde môžu žiaci na výtvarnej alebo na informatike tvoriť plagáty, navrhovať odznaky ku kampani, na hudobnej môžu tvoriť melódiu prípadne i texty piesne ku kampani – tvoriť akúsi hymnu kampane, na slovenskom jazyku sa môžu venovať rozhovorom o násilí, prípadne rozoberať diela primerané veku o násilí, písať eseje a podobne). Pre rodičov je vhodné uskutočniť aktivity aspoň informačného charakteru (o formách šikanovania, ako ochrániť dieťa pred kyberšikanou a podobne), pričom škola môže využiť spoluprácu s CPPPaP, prípadne s inými inštitúciami, ktoré sa danej téme venujú.

          Overovanie, či sa žiaci v škole cítia bezpečne

          Toto opatrenie je dôležité najmä v tých prípadoch, keď volíme presuny žiakov. Ak si škola vyberie preloženie agresora do inej triedy/výchovnej skupiny, mala by sledovať a overovať, či sa žiaci v tomto kolektíve cítia bezpečne. V tomto kontexte môže škola využiť anonymný dotazník. Po určitom čase od stanovenia, že sa jedná o šikanovanie, by sa taktiež malo overiť,  či sa už obeť cíti v škole bezpečne. Dá sa na to využiť kontrolný pohovor s obeťou, ktorý môže uskutočniť niekto z „prešetrovacieho“ tímu, kto tým bude poverený.

           

          2.5 Opatrenia pre rodičov (a ďalšie zodpovedné osoby) a agresora

          Rodičia obete

          - nezamerať sa len na „vyšetrovanie“, či mu niekto neubližuje, ale poskytovať dieťaťu emočnú podporu (neznamená to prehnane ochraňovať dieťa),

          - spolupracovať s odborníkom, ktorého má obeť navštevovať (zabezpečiť a umožniť dieťaťu pravidelnú návštevu odborníka, ak mu to bolo odporúčané),

          - poskytnúť škole spätnú väzbu o  spolupráci s odborníkmi (aby sme predišli falošným informáciám o spolupráci, škola má právo žiadať správu z odbornej starostlivosti),

          - informovať školu o všetkých zmenách v súvislosti s opatreniami (zmena odborníka, ukončenie spolupráce s odborníkom, zmena v požiadavkách zameraných na ochranu obete),

          - informovať školu o zmenách v prežívaní a v správaní dieťaťa (nielen pri zhoršení stavu, ale aj pri zlepšení, čo môže prispieť k definitívnemu ukončeniu prípadu šikanovania).

           

          Rodičia agresora 

          - absolvovanie tréningu rodičovských zručností (v prípade, že rodič má ťažkosti zvládať svoje dieťa),

          - spolupracovať s odborníkom, ktorého má agresor navštevovať (umožniť dieťaťu pravidelnú návštevu odborníka, ak mu to bolo odporúčané),

          - poskytnúť škole spätnú väzbu o tejto spolupráci (aby sme predišli falošným informáciám o spolupráci, škola má právo žiadať správu z odbornej starostlivosti),

          - informovať školu o všetkých zmenách v súvislosti s opatreniami (zmena odborníka, ukončenie spolupráce s odborníkom),

          - informovať školu o zmenách v prežívaní a v správaní dieťaťa (nielen pri zhoršení stavu, ale aj pri zlepšení, čo môže prispieť k definitívnemu ukončeniu prípadu šikanovania).

           

          Spolupráca školy s rodičmi žiakov

          1) Pri podozrení zo šikanovania škola predvolá zákonných zástupcov obete i agresorov na pohovor s riaditeľkou školy v prítomnosti výchovného poradcu alebo koordinátora prevencie, z ktorého sa vyhotoví písomný zápis.

          2) Upozorní rodičov, aby sledovali možné príznaky šikanovania a ponúkne im pomoc.

          3) Zabezpečí taktný prístup a zachovanie dôvernosti informácií zo strany pedagogických zamestnancov.

           

          Spolupráca školy s inými inštitúciami

          V rámci prevencie šikanovania škola úzko spolupracuje:

          · s CPPPaP Zlaté Moravce,

          · riadi sa opatreniami a odporúčaniami Štátnej školskej inšpekcie a CPPPaP. Pri podozrení, že šikanovanie naplnilo skutkovú podstatu priestupku alebo trestného činu, je riaditeľka školy povinná bez zbytočného odkladu oznámiť túto skutočnosť:

          - príslušnému útvaru policajného zboru,

          - orgánu sociálno-právnej ochrany.

           

          3 Protidrogová prevencia

          Prevencia drogových závislostí v rezorte školstva vychádza z článku 33 Dohovoru o právach dieťaťa a Európskej protidrogovej stratégie. Týka sa realizácie preventívnych opatrení na úrovni škôl a školských zariadení, priorít rezortu školstva, výchovno-vzdelávacích projektov a programov.
          MŠVVaŠ SR každoročne vyčleňuje účelové finančné prostriedky pre školy a školské zariadenia na financovanie rozvojových projektov „Protidrogová prevencia“ a „Zdravie a bezpečnosť v školách“. Prioritnou oblasťou podpory sú projekty zamerané na formovanie vzťahu k zdravému životnému štýlu, ochranu telesného a duševného zdravia, odstraňovanie zdraviu škodlivých vplyvov a prevenciu rizikového správania (násilie, šikanovanie, záškoláctvo, agresivita, delikvencia, kriminalita, drogové závislostí, zneužívanie, prejavy extrémizmu, terorizmu, HIV/AIDS, obchodovanie s ľuďmi), na podporu zdravého životného štýlu, zlepšenie psychosociálnej klímy a podporu duševného zdravia. Pri realizácii školských programov podpory zdravia a prevencie sociálno-patologických javov sa odporúča využívať metodiky a prípady dobrej praxe na http://bezpre.mpc-edu.sk  a informácie na: https://www.iedu.sk/poradenstvo/prevencia/Stranky/default.aspx. Odporúčame využívať aj metodiky a možnosti spolupráce cez Európsku sieť škôl podporujúcich zdravie – www.schools-for-health.eu.
          V oblasti bezpečnosti v školách, prevencie sociálno-patologických javov, podpory zdravia a ochrany detí je možné nájsť bližšie informácie na www.bezpre.sk v sekciách legislatívy, metodiky, príklady dobrej praxe.

          Školám a školským zariadeniam sa odporúča vypracovanie vlastných školských a triednych programov prevencie šikanovania v súlade so Smernicou č. 36/2018 k prevencii a riešeniu šikanovania detí a žiakov v školách a školských zariadeniach. Viac informácií, ako aj možnosť internetového on-line poradenstva v oblasti prevencia a riešenia prípadov šikanovania, je dostupných na stránke www.prevenciasikanovania.skPri realizácii preventívnych aktivít a programov sa odporúča spolupráca s príslušným centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. Je potrebné venovať zvýšenú pozornosť odbornej garancii programov. Odporúčame vopred si preveriť ponúkané preventívne aktivity a programy s cieľom predísť prípadnému nežiaducemu vplyvu laických a neodborných aktivít, ako aj škodlivému vplyvu kultov, siekt či extrémistických organizácií na deti a žiakov.

          Užívanie legálnych a nelegálnych drog, násilie, záškoláctvo, kriminalita a iné sociálnopatologické javy v súčasnosti zasahujú deti a mladých ľudí všetkých spoločenských vrstiev. Realizované výskumy potvrdzujú najmä nárast drogovo závislých osôb a zníženie vekovej hranice prvého kontaktu detí s týmito zakázanými látkami. Táto situácia znepokojuje nielen učiteľov a rodičov, ale aj všetkých odborníkov, ktorí sa snažia nájsť úspešný spôsob ochrany pred týmto protispoločenským javom. Z histórie je známe, že drogy v spoločnosti existovali oddávna a nie sú len novodobým problémom. Príčinám a vznikom závislostí sa už venovalo množstvo výskumov, avšak ešte stále nie sú známe mechanizmy ich existencie. Drogová závislosť je zložitý jav, ktorý je spôsobený viacerými činiteľmi. Medzi hlavné faktory, ktoré ovplyvňujú užívanie drog u detí a dospievajúcich patria rodina, škola, rovesnícke skupiny a prostredie. Súčasná spoločnosť je k legálnym drogám pozitívne orientovaná. Cigarety a alkohol sú súčasnou spoločnosťou všeobecne prijímané a sociálne akceptované. Je zrejmé, že vysoká spoločenská tolerancia týchto negatívnych javov, ich ľahká dostupnosť i pre deti a mládež, nerešpektovanie platnej legislatívy, podceňovanie negatívnych účinkov na ľudský organizmus, ako aj negatívny príklad rodičov podporujú vytvorenie kladného postoja k legálnym drogám už u žiakov základných škôl. Okrem toho vo veľkej miere ovplyvňujú postoje detí a mládeže aj ku konzumácii nelegálnych drog. Základom riešenia tohto pálčivého problému je správna výchova detí a mládeže ako výsledok spolupôsobenia celej spoločnosti. Odborníci vyčlenili skupinu protektívnych (ochranných) faktorov, ktoré úzko súvisia s pozitívnym pôsobením rodiny, školy, rovesníckej skupiny a spôsobu prežívania voľného času. Z toho aspektu je potrebné, aby boli postoje, názory a osobnostné vlastnosti detí a dospievajúcich už od začiatku formované správnym spôsobom. Musia sa naučiť úspešne čeliť všetkým situáciám, ktoré by neskôr mohli negatívne ovplyvniť ich život, pretože je lepšie drogovej závislosti predchádzať, ako ju neskôr liečiť.

           

          Medzi úlohy koordinátora prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov patrí:

          - v spolupráci s vedením školy iniciovať preventívne aktivity a koordináciu prevencie.

          - monitorovať a analyzovať situáciu v škole z pohľadu drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov.

          - poskytovať preventívno-výchovné konzultácie žiakom i ich zákonným zástupcom.

          - koordinovať a usmerňovať preventívnu a informačnú činnosť.

          - úzko spolupracovať s výchovným poradcom školy a s CPPPaP.

          - podporovať realizáciu spoločensko-vedných, kultúrnych a iných aktivít venovaných problematike dodržiavania ľudských práv a predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

           

          HLAVNÉ METÓDY A FORMY PRÁCE

          • rozhovory, besedy, ankety, dotazník,
          • vhodné využitie protidrogových tém vo všetkých vyučovacích predmetoch,
          • práca s internetom a počítačovými programami, návšteva www stránok s protidrogovou tematikou
          • organizovanie zábavno-náučných a športových popoludní, súťaže medzi triedami,
          • nástenky, plagáty, výstavky,
          • monitorovanie správania žiakov,
          • rozhovory s rodičmi
          • využívanie schránky dôvery.

           

          HLAVNÉ ÚLOHY KOORDINÁTORA PROTIDORGOVEJ PREVENCIE

          1. Vychádzať z národných programov pre príslušný školský rok:

          - Národný program duševného zdravia,

          - Národný program boja proti obchodovaniu s ľuďmi,

          - Národný program ozdravenia výživy obyvateľov Slovenskej republiky,

          - Národný program prevencie obezity,

          - Koncepcia boja proti extrémizmu.

          2. Vychádzať z metodických materiálov, usmernení a odporúčaní vydaných a schválených Ministerstvom školstva Slovenskej republiky.

          3. Vzdelávať sa v oblasti prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov podľa ponuky MPC a ďalších subjektov poskytujúcich vzdelávanie pedagógov.

          4. Prehlbovať vedomie žiakov o rizikách drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov.

          5. Intenzívne spolupracovať v rámci prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov s vedením školy, triednymi učiteľmi, výchovným poradcom a ostatnými pedagogickými zamestnancami školy, žiakmi a rodičmi.

          6. Viesť písomné záznamy o riešení konkrétnych prípadov šikanovania a iných sociálno-patologických javov.

          7. Prehlbovať spoluprácu školy s preventívnymi poradenskými a inými odbornými zariadeniami, ako aj s mimovládnymi organizáciami zaoberajúcimi sa prevenciou školských patologických javov.

          8. Koordinovať a metodicky usmerňovať preventívnu protidrogovú výchovu a informačnú činnosť pedagogických zamestnancov školy pri dlhodobom a systematickom sledovaní a hodnotení vývinu žiakov ohrozených drogovou závislosťou alebo inou sociálnou patológiou, ako napríklad delikvenciou, šikanovaním, kriminalitou, rôznymi formami týrania a iné.

          9. Priebežne monitorovať a hodnotiť sociálnu atmosféru v triedach a v škole.

          10. Vytvárať podmienky pre pozitívnu klímu školy, ktorá podporuje pocit bezpečia a motivuje žiakov k aktívnej práci v škole.

          11. Zamerať sa na prevenciu rizikového správania sa žiakov v rámci procesu ich dospievania – pohlavné ochorenia, obchodovanie s ľuďmi, sexuálne zneužívanie, dôsledky včasného aktívneho sexuálneho života a iné.

          12. Venovať pozornosť upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, telesnému a pohybovému rozvoju žiakov – posilňovať zdravý životný štýl žiakov a realizovať programy na podporu zdravia, napríklad Svetový deň výživy, Svetový deň mlieka v školách, Svetový deň duševného zdravia, Svetový deň - pohybom k zdraviu, Svetový deň bez tabaku, Svetový deň rodiny a iné.

          13. Zapojiť jednotlivé predmetové komisie do preventívnych aktivít prostredníctvom úzkej spolupráce s vedúcimi príslušných predmetových komisií.

          14. Zefektívniť prácu triednych učiteľov v rámci triednických hodín v oblasti prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov.

          15. Poskytovať žiakov odbornú pomoc v rámci predchádzania a prípadnej eliminácie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov.

          16. Informovať žiakov, ich rodičov resp. zákonných zástupcov o činnosti preventívnych, poradenských a iných odborných služieb koordinátora prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov.

          17. Aktualizovať nástenku venovanú problematike drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov.

          18. Organizovať rôzne aktivity na podporu prevencie drogových závislostí a iných sociálno-patologických javov – besedy, prednášky, dotazníky, zapájanie sa do súťaží, športové aktivity a iné.

           

          4 Všeobecné úlohy koordinátora prevencie

          - na začiatku školského roka 2020/2021 komunikovať s CPPPaP a objednať aktivity na príslušný šk. rok. Aktivity a štruktúru výchovného procesu budeme voliť podľa zloženia skupiny a podľa aktuálnych problémov.

           

          Aktivity s pracovníčkami CPPPaP v šk. roku 2020/2021

          „Správame sa bezpečne“                    13.10.2020                 2 vyuč. hod.                          2.a

                                                                     19.10.2020                  2 vyuč. hod.                          2.a

          „Tolerujme sa navzájom“                   18.11.2020                 3 vyuč. hod.                          5.a

          „Prevencia HIV/AIDS“                     30.11.2020                  2 vyuč. hod.                          9.a

            „Ako sa správne učiť“                      23.11.2020                 1. – 2. vyuč. hod.                   4.a

                                                                     02.12.2020                  3. – 4. vyuč. hod.                  4.b

                                                                                  07.12.2020                 1. – 2. vyuč. hod.                  5.a

                                                                     15.12.2020                  3. – 4. vyuč. hod.                  6.a

                

          Organizovať:

          - besedy s psychológom,

          - besedy s detským lekárom,

          - besedy s policajtom,

          - zaujímavé kolektívne športy,

          - hry a súťaže.

           

          Cieľom aktivít bude:

          a) sebapoznávanie a sebahodnotenie,

          b) motivácia k zmene správania (osvojovanie si sociálnych a komunikačných zručností, uvedomenie si súvislostí v problematike obchodovania s ľuďmi),

          c) spätná väzba

          Spätná väzba je nevyhnutnou súčasťou výchovného procesu. Vhodné je diskutovať o tom, čo sa chlapci a dievčatá naučili o problematike obchodu s ľuďmi, čo sa naučili o sebe, ako to súvisí s ich životom, čo sa dialo počas jednotlivých aktivít a ako sa cítili. Prostredníctvom aktivít chlapci a dievčatá vstupujú do vzájomnej interakcie, a tým rozvíjajú svoje sociálne i komunikačné schopnosti a zručnosti, v konfrontácii s ostatnými si formulujú názory, pričom sa zároveň učia rešpektovať názory a postoje ostatných. Toto aktívne sociálne učenie prispieva k rozvoju tvorivosti i k sebapoznávaniu. Učiteľ plní rolu organizátora, ktorý sprostredkúva poznatky prostredníctvom skupinového diania, komentuje a usmerňuje, avšak vyhýba sa hodnoteniu a vyjadrovaniu svojich vlastných názorov. Tým dáva priestor na hodnotenie a uvažovanie samotným chlapcom a dievčatám. Počas jednotlivých aktivít povzbudzuje a vytvára im priestor pre vlastnú tvorivosť. V niektorých aktivitách sú nevyhnutné aj teoretické vstupy, ktoré sú dôležité pre pochopenie terminológie, princípov a znakov obchodovania s ľuďmi. Problematike šikanovania a obchodovania s ľuďmi sa bude venovať aj koordinátor protidrogovej výchovy v pláne svojich aktivít.

           

          Preventívne stratégie:

          Zameranie pozornosti na nových žiakov.

          Vytvorenie spolupracujúcej triedy.

          Metóda riešenia problému.

          Tréningy asertivity.

          Hranie rolí.

          Diagnostika sociálnych vzťahov a klímy v školskom prostredí.

          · V rámci plnenia úloh rezortu školstva v súlade s Národnou protidrogovou stratégiou zlepšiť preventívne opatrenia školy a zefektívniť realizáciu preventívnych školských programov. Prevenciu drogových závislostí realizovať ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho procesu.

          · V školskom poriadku vymedziť opatrenia proti šíreniu legálnych (tabak, alkohol) a nelegálnych drog v školskom prostredí.

          · V súlade s Národným plánom výchovy k ľudským právam, Koncepciou migračnej politiky SR na podmienky rezortu školstva, Národným akčným plánom pre deti, Akčným plánom predchádzania všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie je potrebné riešiť úlohy súvisiace s výchovou v duchu humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, predchádzania všetkých foriem diskriminácie, xenofóbie, intolerancie a rasizmu.

          · V rámci plnenia Národného programu boja proti drogám zlepšiť preventívne opatrenia školy a zefektívniť realizáciu preventívnych školských programov tak, aby sa realizovali len odborne garantované preventívne programy. Prevenciu drogových závislostí realizovať ako integrálnu súčasť výchovno-vzdelávacieho programu.

          · V zmysle úloh Národného programu prevencie HIV/AIDS zamerať sa na prevenciu rizikového správania sa v období dospievania. Realizovať prevenciu HIV/AIDS v súlade so schválenými učebnými osnovami, pravidelne uskutočňovať besedy so psychológom, resp. lekárom. Počas hodín biológie a občianskej výchovy sa venovať Svetovému dňu boja proti HIV/AIDS, s podporou MŠVVaŠ SR v rámci rozvojového projektu: ,,Zdravie a bezpečnosť na školách“, športovými, výtvarnými aktivitami a živou reťazou.

          · V rámci plnenia Národného programu prevencie obezity organizovať voľno-časové aktivity zamerané na zmenu životného štýlu, organizovať športové aktivity a vzdelávanie v oblasti zdravej výživy a umožňovať žiakom voľné využívanie všetkých dostupných športovísk.

          · V školskom poriadku vymedziť opatrenia proti šíreniu legálnych drog (tabak, alkohol) a nelegálnych drog v školskom prostredí. O týchto opatreniach oboznámiť rodičov žiakov školy. Vedenie školy a učiteľ–koordinátor prevencie sú povinní priebežne informovať rodičov o preventívnych aktivitách školy a možnostiach odbornej pomoci.

          · Úlohou učiteľa–koordinátora je navrhovať a koordinovať preventívne opatrenia školy, príp. realizovať preventívne programy.

          · V súlade s metodickým usmernením MŠVVaŠ SR k riešeniu a šikanovaniu žiakov v školách a školských zariadeniach je potrebné jasne vymedziť opatrenia na predchádzanie a riešenie šikanovania v komplexnej stratégii školy a uplatňovať jej realizáciu v praxi. Vo výchovno-vzdelávacom procese: Výchovu detí a mládeže na škole zamerať k tolerancii, odstraňovaniu predsudkov k menšinám, zdravotne a mentálne hendikepovaným a k marginalizovaným skupinám. Dôsledne uplatňovať zákaz všetkých foriem diskriminácie a segregácie. Eliminovať nežiaduce javy, akými sú priestorové, organizačné, fyzické a symbolické vylúčenie alebo oddelenie rómskych žiakov v dôsledku ich etnickej príslušnosti (často v kombinácii so sociálnym znevýhodnením) od ostatných žiakov. Riešiť problémy detí a žiakov pochádzajúcich z marginalizovaných skupín, ktoré komplikujú proces ich prijímania do bežných škôl a školských zariadení, zaraďovania do bežných tried a následný výchovnovzdelávací proces. Vytvárať vhodné podmienky na ich vzdelávanie v školách a triedach spolu s majoritnou populáciou. Drogové závislosti v istom smere možno považovať za dôsledok stresových situácií, vyvolaných citovou neuspokojenosťou, duševnou prázdnotou, nedostatkom, či stratou zmyslu života. Ak na túto situáciu existuje liek, tak je to práve citová výchova. To je úloha pre celý pedagogický kolektív, kedy sa musíme spoločne snažiť o výchovu k humanizácii a tolerancii v žiackych kolektívoch. V spolupráci s triednymi učiteľmi a zákonnými zástupcami žiakov snažiť sa o včasné podchytenie, poradenstvo a sprostredkovanie terapeutického korigovania rizikových prejavov v správaní. Úlohou koordinátora bude pre kolegov pedagógov zabezpečiť propagačný a metodický materiál, úzko spolupracovať s MZ a PK a výchovným poradcom na škole.

           

          Úlohy plnené priebežne:

          · poskytovať preventívno-výchovné konzultácie žiakom a ich zákonným zástupcom,

          · v prípade potreby zabezpečiť odbornú pomoc, školených psychológov, lekárov,

          · pripravovať a zabezpečovať školské akcie podporujúce prevenciu,

          · zúčastňovať sa na školeniach a seminároch usporiadaných MPC Nitra, CPPPaP v Zlatých Moravciach pre koordinátorov prevencií, ÚPSVR Zlaté Moravce, Nitra

          · monitorovať zmeny v správaní sa žiakov a v prípade oprávneného podozrenia z fyzického alebo psychického týrania, či ohrozenia, podozrenia zo šikanovania, bezodkladne riešiť problém s vedením školy, kontaktovať príslušný obor sociálnych vecí, pediatra a príslušné oddelenie policajného zboru,

          · zamerať sa na zdravý životný štýl, budovať pocit zodpovednosti za svoje zdravie,

          · venovať osobitnú pozornosť žiakom z prostredia ohrozeného sociálnou patológiou, u ktorých možno oprávnene predpokladať zvýšené riziko sociálno-patologického vývinu a vzniku drogovej závislosti,

          · do vyučovacích hodín zapracovať témy súvisiace s multikultúrnou výchovou, výchovou v duchu humanizmu a so vzdelávaním v oblasti ľudských práv, práv dieťaťa, práv osôb so zdravotným postihnutím, rovnosti muža a ženy, predchádzania všetkým formám diskriminácie, xenofóbie, antisemitizmu, intolerancie, extrémizmu a rasizmu a v oblasti problematiky migrácie,

          · poskytnúť žiakom informácie o inštitúciách a mimovládnych neziskových organizáciách pôsobiacich v oblasti ochrany ľudských práv a práv dieťaťa.

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

           

    • Kontakty

      • Základná škola
      • +421376422538 +421915774392
      • Robotnícka 25, 953 01 Zlaté Moravce Slovakia
      • 037/6421761
  • Fotogaléria

      zatiaľ žiadne údaje